Motto:
Nehovorte nikomu, že sa to nedá...,
lebo sa objaví blb, ktorý to spraví.
Príklad:
Niekto zaklopal na dvere v činžiaku a majiteľ ide otvoriť.
Pred dverami stojí malá smrť a detským hláskom hovorí:
- dob-ý deň ujo, ja som si p-išla po Vášho šk-ečka, už dávno je cho-ý...
Prac sa preč od týchto dverí ! Dobre ti hovorím... - víta ju on.
O chvíľku zvoní zvonček a vo dverách je stará smrť.
Majiteľ otvorí dvere a z chodby sa ozve: "Mami, to je on..."
Čo urobiť s hmlou samozrejmosti, ktorá nám ukrýva význam toho že existujeme ?
Zistite cenu jediného Vášho nadýchnutia sa - napríklad...
Teda sa nadýchnite a skúste zadržať svoj dych ... asi tak na dve minúty - podľa toho koľko vydržíte.
- že je to blbý príklad?
Možno.
Veď v prvých sekundách nedýchania by ste za svoj nádych nedali ani "deravý groš".
Ani po polminúte to nebude veľmi iné. Lenže prejde 1. minúta a...hups, niečo sa deje.
Aj by ste sa nadýchli, ale Vaša hrdosť Vám to nedovolí - veď to blbé nadýchnutie predsa nestojí za nič...
Sekundová ručička je čím ďalej tým drzejšia. Nechce sa jej potvore lenivej. Vlečie sa čím ďalej tým viac .
90 sekunda: "Do predele!", to blbé dýchanie Vám začína viac a viac chýbať...
Tlak v hrdudi je neznesiteľný.
Oči Vám idú vyliezť z jamôk.
Srdce bije ako zvon...
Už viac nevydržím...
Fuj, fuj, fuj!
...výdych!... a nádych, a ďalší a ďalší a znova....
Svet je omnoho krajší, ako pekne je na svete...
Už to radšej nebudete skúšať. Však?
A teraz (!) mi povedzte, čo by ste bol/bola ochotný/á dať za jediné svoje nadýchnutie. No? Koľko?
Však to nie je až tak samozrejmé, ako sa to zdá?
Ste, existujete, žijete...
Zdroj Neurobik - Kalinovo